Strach zo samoty u psa

Odkiaľ pochádza a aké sú príznaky separačnej úzkosti u psa

Popularita separačnej úzkosti

Nedávno pojem separačnej úzkosti získal veľkú popularitu, čo však často súvisí s jeho nesprávnym používaním. Nie všetky problémy psa spojené s neprítomnosťou majiteľa možno zaradiť do tejto kategórie poruchy. V skutočnosti je separačná úzkosť veľmi úzke a presné označenie, v praxi sa vyskytuje menej často, než je diagnostikovaná (kvôli zámene s inými poruchami), no napriek tomu sa u psov často objavuje a je dobré vedieť, ako ju rozpoznať.

Čo je separačná úzkosť

Separačná úzkosť je porucha, ktorá vzniká v dôsledku prežití psa. Môže sa objaviť u zvierat, ktoré nemajú stály denný režim alebo boli náhle zbavené naučených rituálov, často menia miesto pobytu (napríklad niekoľkokrát boli adoptované a vrátili sa do útulku, majitelia sa často sťahujú), ale aj v dôsledku náhleho odlúčenia od majiteľa, napríklad ponechania v hoteli pre zvieratá počas cesty. Objavuje sa bez ohľadu na vek, u šteniat, dospelých psov aj seniorov. Na základe predchádzajúcich skúseností pes žije v neustálom strachu zo straty kontaktu s majiteľom. Okrem traumatických zážitkov na vznik separačnej úzkosti vplývajú aj faktory ako genetické predpoklady, nesprávny proces socializácie a poruchy vzťahu opatrovateľ-pes.

Príčiny separačnej úzkosti

Keď hovoríme o separačnej úzkosti, stojí za to poukázať na fakt, že sa nemusí objaviť len v dôsledku negatívnych skúseností z minulosti. Príliš silné puto s majiteľom, najmä v období šteňaťa, môže problém v budúcnosti zhoršiť. Opatrovateľ by mal dbať na správne vyváženie vzťahu človek-pes. Neustály kontakt so zvieraťom, neustále pobývanie v tej istej miestnosti, nadmerný fyzický kontakt (objímanie, hladkanie, spoločné ležanie na pohovke) môžu viesť k vytvoreniu závislej osobnosti a naučenej bezmocnosti. Môžu tiež spôsobiť, že pes bude mimoriadne citlivý na neprítomnosť opatrovateľa a aj krátke odlúčenie vyvolá separačnú úzkosť. Aby sa tomu predišlo, je dobré učiť psa pokojne zotrvať osamote.

Príznaky separačnej úzkosti u psa

Hlavné príznaky separačnej úzkosti sú:

neustále zotrvávanie pri opatrovateľovi,
nasledovanie opatrovateľa, keď sa pohybuje po dome,
potreba neustáleho fyzického kontaktu (napr. vynucovanie si hladkania),
príznaky úzkosti už v momente, keď sa majiteľ pripravuje na odchod,
vokálne prejavy a ničiace správanie počas neprítomnosti majiteľa,
vylučovanie v dome,
samopoškodzovanie.

Niektoré psy prejavujú agresívne správanie voči majiteľovi, ktorý sa snaží odísť z domu, alebo dokonca keď opúšťa miestnosť, v ktorej sú spolu. Nie všetky príznaky sa musia objaviť naraz, veľa závisí aj od povahy psa.

Prevencia a liečba

Liečba môže byť náročná a zdĺhavá. Rozhodne je lepšie, ako v každom prípade, predchádzať vzniku poruchy, než sa vysporiadavať s jej následkami.

Pri prevencii sú dôležité také prvky ako:

správny vzťah opatrovateľ-pes (rovnováha medzi spoločným a samostatným časom),
zavedenie stálych denných rituálov (ide o poradie udalostí, napr. zobudenie - prechádzka - raňajky - odchod majiteľa z domu - návrat - prechádzka a podobne),
naučiť psa pokojne zotrvať doma osamote.

Liečba pri výskyte separačnej úzkosti

Liečba spočíva hlavne v zabezpečení toho, čo psovi chýbalo a čo spôsobilo vznik úzkosti. Veľmi dôležité je vypracovanie rituálov. Treba tiež dbať na správny vzťah majiteľa so psom. Zahŕňa to napríklad zanechanie trestov, či už telesných alebo slovných, ale aj posilňovanie putá spoločným tréningom a hrou, chválou za žiaduce správanie a učením samostatnosti. Tá spočíva v cvičení povelu „na miesto“, ukázaní psovi, že môže odpočívať počas neprítomnosti majiteľa. Spočiatku treba odchádzať na veľmi krátky čas. Je tiež dobré psa postupne zvykať na každý krok odchodu z domu zvlášť. Ak pes reaguje nervózne už v momente, keď sa zdvíhate z pohovky, opakujte túto činnosť niekoľkokrát denne (teda vstaňte a po chvíli si sadnite, nereagujúc na správanie psa). Keď to už nebude vyvolávať stres, prejdite na ďalší krok, napríklad urobte niekoľko krokov k dverám, potom sa otočte a sadnite si. Postupne prejdite všetky fázy odchodu (vstávanie, vychádzanie, obúvanie topánok, obliekanie bundy, zdvíhanie kľúčov, dotýkanie sa kľučky a podobne). Každému venujte toľko času, koľko pes potrebuje, aby prestal pociťovať stres. Pomôcť môže aj zavedenie prepravnej klietky.

Separačná úzkosť je zložitá porucha, ktorej prekonanie vyžaduje veľa trpezlivosti a odhodlania. Problém sa objavuje už pri stanovení diagnózy, pretože osoba bez potrebných vedomostí a skúseností ju môže ľahko zameniť za inú poruchu a nesprávne viesť liečbu. Preto je vždy dobré poradiť sa s odborníkom na správanie psov. Pomôže určiť príčinu vzniku úzkosti, správne naplánuje ďalšie kroky liečby a pomôže ich realizovať. Bude tiež schopný posúdiť, či je vhodné liečbu podporiť liekmi alebo feromónmi. Pokyny uvedené v tomto článku sú všeobecné usmernenia, ktoré nemusia priniesť želané výsledky, ak má pes zložitejšie problémy. Ak máte akékoľvek pochybnosti, vždy sa snažte vyhľadať pomoc odborníka. Bude neoceniteľnou pomocou nielen pri výbere správnej liečby, ale aj pri jej zavádzaní do praxe.

Tags: